Ak sa chystáte k moru, mali by ste vedieť toto. Môže vám to zachrániť život !

Chystáte sa na dovolenku k moru ? Predtým, ako vstúpite do vody, by ste však mali vedieť to, o čom budeme hovoriť v tomto článku. Kúpanie v mori prináša niekoľko rizík, no o tomto pomerne nebezpečnom vie len hŕstka ľudí. Najhoršie je, že toto nebezpečenstvo je najvyššie v blízkosti pláží, kde sa každoročne kúpu státisíce turistov. Tak teda čítajte pozorne.

Hlavným nebezpečenstvom pre turistov na plážach nie je pálivé slnko, vysoké vlny, ani útok žralokov (ten je viac ako zriedkavý). Najväčším strašiakom, o ktorom vie však len hŕstka turistov, sú nebezpečné pobrežné morské prúdy (rip currents), ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti pobreží. A práve tento jav stojí za najväčším počtom úmrtí utopením na dovolenkách. Ako sa mu vyvarovať a ako sa pred ním chrániť, sa dozviete v tomto článku.

Pobrežné prúdy sú veľmi nebezpečný prírodný jav. Dokážu utopiť aj profesionálneho plavca pokiaľ nevie, ako sa má v prípade ohrozenia zachovať. Ak sa totiž pokúsite prúdu vzdorovať, váš boj je vopred prehraný. Nepodarí sa vám prekonať silu pobrežných prúdov, unavíte sa, možno aj spanikárite a zachrániť vás bude veľmi ťažkou úlohou.

Pobrežné prúdy sú najnebezpečnejšie v plytkých vodách s miernym svahom a pieskovým podkladom, kde sa navyše nachádzajú aj menšie pieskové ostrovčeky, či kopy piesku pod vodnou hladinou. Pri odlive sa totiž veľké množstvo vody nedokáže vrátiť späť do otvoreného mora. V mieste, kde to ide veľmi rýchlo, rastie tlak vody a tá sa v týmito priechodmi valí rýchlosťou až 3 m/s smerom do otvoreného oceánu. Vznikajú obrovské morské pereje a tento „otvor“ vytvára akúsi morskú rieku, ktorá ohromnou rýchlosťou odnáša všetko preč.

Takéto koridory môžu vznikať po celom pobreží pláže. Do mora je teda odnášané veľké množstvo vody, čo vyvoláva reakciu v takej podobe, že sa aj smerom na pláž valí čoraz viac vody v podobe vĺn a vytvárajú silný spätný tok. V extrémnych prípadoch môže mať jeden koridor šírku až 50 metrov, 200-400 metrov na dĺžku a voda sa v ňom pohybuje rýchlosťou 15km/h. Uniknúť z takéhoto obrovského prúdu by sa zrejme nepodarilo nikomu…

Obvykle sú však pobrežné prúdy široké asi 2-3 metre a pohybujú sa rýchlosťou asi 4-5 km/h. To však neznamená, že by neboli nebezpečné, práve naopak… Tu je niekoľko tipov, ako odhaliť, že sa vo vode nachádza pobrežný prúd skôr, ako bude neskoro:

  • Voda sa k pobrežiu pohybuje presne v pravom uhle smerom na breh
  • Voda pri pobreží má odlišnú farbu ako voda ďalej od pobrežia
  • Oblasť pokrytá penou, riasami a inou vegetáciou sa pohybuje smerom do otvoreného mora
  • Medzery medzi vlnami sú 5-10 metrov


Ak teda uvidíte tieto znaky, do mora radšej nevstupujte. Sledujte samozrejme aj varovné vlajky a oznamy na plážach, ktoré vám povedia o aktuálnej situácii mora. Nakoniec vás však musíme sklamať, pretože až 80% pobrežných prúdov nie je možné spozorovať zrakom. Čo teda robiť, ak sa predsa len do jedného dostanete? Tu je niekoľko dobrých rád.

Nepanikárte !

Dôležité je nepodľahnúť panike. Áno, to sa ľahko hovorí. Stres však zrýchli vaše dýchanie a človek sa vtedy riadi pudom sebazáchovy. To, čo však potrebujete vy, je racionálne premýšľať nad tým, čo idete urobiť. Takže sa snažte ostať pokojní.

Šetriť sily !

Dôležité je šetriť si sily, a teda nech vás ani nenapadne plávať priamo k pláži. Keď sa predsa nachádzate v prúde, ktorý odnáša vodu smerom do otvoreného mora, nemáte šancu ho prekonať, iba by ste sa vyčerpali čo nemusí dopadnúť práve najlepšie. Plávať treba kolmo na smer prúdu, nebojte sa, že vás voda odnesie trošku ďalej, pretože sa dostanete z prúdu a na pobrežie to so zvyškom síl už hádam zvládnete.

 Čo ak je prúd priveľmi široký?

Najdôležitejšie je dodržať prvé dve pravidlá, napriek tomu dostať sa z takéhoto prúdu nebude vôbec ľahké. Snažte sa čo najdlhšie plávať kolmo na prúd. Vašou najväčšou nádejou je, že sa pobrežný prúd skončí, väčšinou totiž trvajú asi 5 minút. Ak sa tak stane v žiadnom prípade neplávajte rovno k brehu, ale pokračujte aspoň 50 metrov rovnobežne s plážou. Je totiž veľká pravdepodobnosť, že pobrežný prúd vznikne o malú chvíľu znovu, a to v tom istom mieste.


A nakoniec tri veci, ktoré by ste si ešte o pobrežných prúdoch mali zapamätať.

  • Pobrežný prúd vás nikdy nestiahne pod hladinu vody
  • Jeho šírka nie je nikdy väčšia ako 50 metrov, obvykle však neprekročí ani 20 metrov
  • Jeho dĺžka len ojedinele prekročí 100 metrov

O pobrežných prúdoch by ste mali informovať aj svojich známych, ktorí sa chystajú k moru. Skutočne o tomto jave vie len zlomok z tých, ktorí sa každoročne chystajú okúpať v mori. Dúfame však, že sa s nimi nestretnete a letnú dovolenku si užijete naplno.


zdroj: interez.sk

Larimar


Larimar -taktiež nazvaný „kameňom delfínov“ patrí medzi najvzácnejšie polodrahokamy na celom svete. Tento fakt je daný tým, že na svete existuje iba jediné nálezisko tejto unikátnej modrej odrody pektolitu, ktorou je Larimar. Bol nájdený iba v jednom mieste: horskej, relatívne neprístupnej oblasti v provincii Barahona v Dominikánskej republike. Prvá zmienka o kameni je z žiadosti na jeho ťaženie  z roku 1916, ale do roku 1974 sa kameň v skutočnosti neobjavil.

V roku 1974, Norman Rilling, člen Amerického mierového zboru a Miguel Méndez dominikánec, našiel kúsky Larimaru na brehu mora. Názov Larimar vymyslel Méndez, ktorý spojil meno svojej dcéry Larissi so španielským prekladom slova more – mar.

Pred Méndezom a Rillingom, miestny obyvatelia regiónu a ich predkovia už dávno vedeli o kameni. Larimar je vulkanický kameň, ktorý je výsledkom sopečnej činnosti, ku ktorej došlo pred miliónmi rokov.

Väčšina malých blokov Larimaru sú na pôvodnom úložisku, čo znamená, že sú na mieste, kde sa kedysi vytvorili. Avšak erózia niektoré kusy rozbila a zrážkami boli odplavené dolu svahmi až do riek. Rieka ich ďalej odniesla do karibského mora a niektoré kusy boli zmyté vlnami na pobrežie.

Larimar je považovaný za liečebný kameň a hovorí sa že je jemne naladený na ľudské telo, najmä v oblasti krku. Hovorí sa, že zvyšuje komunikačné schopnosti a podporuje prirodzený proces hojenia tela. Ľudia, ktorí tomu veria, nosia šperky Larimar, alebo nosia kúsky Larimaru po vreckách alebo ich majú pod vankúšom. Larimar je tiež nazývaný Atlantský kameň, pretože duchovný majster, ktorý žil v Trinidad a Tobago a ktorý založil mnoho jógových centier po celom svete tvrdil, že niektoré ostrovy v Karibiku, vrátane Dominikánskej republiky boli súčasťou strateného kontinentu Atlantídy. Predpovedal že na jednom z týchto ostrovov by sa mal nájsť modrý kameň s liečebnými účinkami – popis, ktorý zodpovedá presne na Larimar. V súčasnosti existujú tisíce ľudí, prírodovedcov a ľudí vykonávajúci alternatívne liečebné metódy, ktorí používajú Larimar na posilňovanie hojivých procesov v tele.

Larimaru sa v poslednej dobe hovorí taktiež „kameňom šťastia“, podľa jednej z „mestských legiend“, kde si žena, ktorá mala v živote len samé problémy, kúpila prsteň s Larimarom a krátko na to vyhrala značnú sumu v lotérií.

Larimar sa používa najčastejšie, na výrobu šperkov, ale tiež bol používaný na korálky, dekoratívne predmety a dokonca na úchytky na skriňkách. Predpokladá sa, že o desať rokov bude ložisko kameňa vyťažené. Ťaží sa ručne, bez pomoci strojov a tomu zodpovedá i cena, ktorá neustále rastie.